Príbeh obyčajného človeka časť I

Autor: Martin Šefčovič | 26.2.2015 o 14:48 | Karma článku: 7,95 | Prečítané:  1840x

Nikdy som žiadny blog nepísal tak ani neviem kde poriadne začať. Tak ospravedlňte môj  jednoduchý štýl, ale budem sa vám snažiť popísať to čo sa mi stalo v priebehu pár rokov.Vždy som rád čítal o rôznych hrdinoch, špiónoch a tak podobne, ale pomyslel som si, že možno bude zaujímavé ak raz bude hrdinom príbehu obyčajný človek.

V priebehu pár rokov som prešiel cestu ktorá zmenila môj život na ruby, ako som po nej kráčal a ako som postupne prijímal všetko nové čo nakoniec zmenilo všetko čo som predtým považoval za nemenné a stabilné. Nechcem hodnotiť to čím som prešiel či je to dobré, alebo zlé, skôr sa pokúsim popísať pocity a udalosti tak ako sa odohrali. Neočakávam nič od čitateľa tohto príbehu, skôr úprimne verím, že keď sa mu prihodí niečo podobné tak bude vedieť, že nie je sám komu sa dejú nevšedné veci a verím, že bude bojovať s osudom ako najlepšie vie, no a ako sa mu to podarí zvládnuť bude na ňom, ale myslím že v tejto hre nie sú víťazi a porazený je to len záležitosť postoja a uhlu pohľadu.

Svet totižto nie je statické miesto je to miesto rôznych pocitov, chutí, farieb a vášní. Cesta ktorou sa každý z nás uberá má mnoho križovatiek, zástaviek a je len na nás ako sa rozhodneme a ktorou cestou sa vydáme.

Začnem niečo málo o sebe aby ste si utvorili obraz. Mám 41 rokov a som otcom dvoch nádherných dcér. Môj výzor myslím, že nie je podstatný, ale duchovne sa stále hľadám, snažím sa žiť čestne a úprimne aj keď nie vždy sa mi to darí, milujem pohyb, šport, prírodu a krásu čokoľvek čo príroda stvorila ale taktiež som chlap, ktorý ťažko prijíma akúkoľvek kritiku a je sním niekedy ťažko vydržať.

Momentálne som nezamestnaný a tak mám čas , ktorý som v živote moc nemal, ale k tomu sa dostanem v priebehu príbehu, ktorý vám rozpoviem v dvoch častiach. Dúfam, že ak nič iné tak sa aspoň trochu pobavíte.

Začiatok mojej cesty

Príbeh obyčajného človeka začína niekde keď som pracoval pre jeden nadnárodný koncern v obore finančných služieb. V tom čase som bol šťastne ženatý s ambíciami do života byť správnym manželom, otcom a oporou ako sa patrí. Moje zamestnanie mi prinášalo v celku dobré finančné zázemie a tak som vedel byť tým príkladným živiteľom rodiny akých vidíte dennodenne tlačiacich sa v prepychových autách na prístavnom moste a upaľujúcich 20 km rýchlosťou v hodine do každodenného zamestnania. Keď zazriete tento typ Homo sapiens bude mať pravdepodobne na sebe dokonale nažehlený oblek, ruku mu budú zdobiť luxusné hodinky a k uchu si bude pritláčať mobilný smart telefón, do ktorého sa horúčkovito snaží vysvetliť nadriadenému, že sa pravdepodobne omešká na míting, ktorý nesie agendu ako zdvihnúť spotrebu obyvateľstva v čase krízy a vytlačiť z trhu čo sa len dá bez ohľadu na to čo si o tom spotrebiteľ myslí. Dôkazom toho sú všadeprítomne rozšírené a obľúbené reklamy, ktoré na vás svietia z bilbordov tisíc watovými žiarovkami, alebo vám počas večerného odpočinku pri televízii tisíckrát prerušia váš obľúbený film, poprípade keď si zapnete rádio tak si medzi dvoma obľúbenými pesničkami vypočujete minimálne desať reklamných vstupov.

To všetko preto aby ste sa dozvedeli čo ešte doma nemáte a mali by ste mať, poprípade by ste si na to mohli požičať od niektorých finančných domov a samozrejme čo najvýhodnejšie, pretože zaplatíte ešte menej ako v hotovosti, poprípade dostanete darček navyše! Reklamy už moc nespomínajú, že sa pritom všetkom človek uviaže na pár rokov čo zaručuje jeho poslušnosť v práci  a bude žiť v strese nutnosti zarobiť na splátku v niektorých prípadoch po zvyšok svojho života.Takže tento prototyp spokojného človeka reprezentujem aj ja, len sa snažím niekedy málo odlíšiť a mám chuť vykríknuť do davu, najlepšie niekde v strede Auparku počas najvyššej predajnej sezóny: „Ľudia uvedomujete si ako vám hrabe ?“, ale nakoniec zvesím hlavu a plecia a zaradím sa do davu.

Nakoniec mi tieto veci prídu aj ľúto, že sa takto dívam na svet, veď všetci vyzerajú tak spokojný v značkových veciach popíjajú kávu a večer sledujú tele novely, ktoré im porozprávajú príbeh spravidla nie z moc komplikovaným dejom a tak nemusia rozmýšľať, stačí len zapnúť telku nasypať chipsy a zábava sa môže začať.

Moja frajerka Zuzka sa vždy len smeje na margo toho že som prečítal toľko motivačných knižiek aj od jeho svätosti Dalajlámu a snažím sa byť ten usmievavý a všetko chápajúci človek, ale nalejme si čistého vína, zatiaľ to proste nedokážem. Vydrží mi to po prvú križovatku, kde ma nejaký idiot  predbehne a v zapätí predo mnou spomalí a dalajlámovský kľud je preč. Ziapem, trúbim a mám ho chuť rozdrapnúť aj keď vlastne ani nemám na to pádny dôvod. To som proste ja, ale snažím sa zmeniť ! Respektíve ako zvyknem hovoriť: „Liečim sa !“

V každom prípade začnem tým, že som ako ostatný okolo mňa a nevykazujem na prvý pohľad žiadne známky šialenosti ba dokonca som bol úspešnejší priemer vo všetkom čo som robil. V práci som bol úspešný, možno trocha extravagantný, niekedy namyslený, ale v podstate stále som sa držal v istej akceptovateľnej miere zhovievavosti nadriadených. Bol som celkom dobrý, vedel som sa hlasno smiať šéfovým vtipom aj keď sa mi niekedy zdalo, že ho opakuje už po stý krát, ale vždy som to vedel zahrať ako sa dobre bavím. Taktiež som bol v spoločnosti obľúbený, vždy stredobodom zábavy a len som hýril historkami, ktoré vedeli spoločnosť pobaviť. Alkohol som neodmietal a pripíjal som na zdravie všetkým aby bolo jasné aký som znamenitý chlapík a koľko toho znesiem. Po dobrej párty, ešte povinná návšteva pánskeho podniku a mohlo sa ísť domov k manželke a deťom...

Viete najhoršie na tom je, že vám ani nedoklepne aký úbohý vlastne ste. Udržiavate sa na vysokom bode sebeklamu, kde si navrávate, že všetko robíte pre blaho rodiny a vlastne ste v tom nevinne, že ste len na vrchole svojho profesionálneho života. Zmení sa váš pohľad na okolie a zistíte že to vlastne takto robí každý, aspoň každý kto je už na pozícii kde to robiť môže... „ak som týmto niekoho urazil tak sa ospravedlňujem !“.

Druhý deň vždy predstavoval utrpenie, odbúravanie alkoholu z krvi a triezvenie nie je zrovna najpríjemnejšia vec. Navyše ak musíte sedieť ráno v práci a tváriť sa pre svojich podriadených motivačne. V každom prípade sa začnete stretať s nepochopením doma, hlavne u manželky. Problémom vždy je, že vysoký príjem je atraktívny a každý vrátane rodiny si na neho veľmi rýchlo vznikne, ale čo musíte robiť preto aby ste si ho udržali sa už v slušných rodinách nerozpráva, je to neprístojné a  nezapadá to do modelu šťastného manželstva, čo asi aj celkom chápem.

Málokto rozumie, že ak už ste naskočil na rozbehnutý vlak a veziete sa na dobrej pozícii, tak už ani nie sú také dôležité vaše schopnosti ale viac umenie ako správne balansovať a nenechať sa vyhodiť z okna von, myslím že odborne sa tomu hovorí medziľudské vzťahy.

 Myslím si, že žiadny zážitok, ktorý človek prežije, obraz ktorý vidí, knihu ktorú si prečíta a človeka ktorého stretne sa nedeje náhodne. Kamarát mi raz povedal, že môžete sedieť v miestnosti plnej kníh a náhodou siahnete do police a začítate sa do nejakej z nich, ale to nie je vždy úplne tak, niekedy si kniha vyberie vás a dostane sa k vám až keď ste pripravený ju čítať. Všetko čo sa okolo nás a nám deje má svoj zmysel a človek by sa mal naučiť počúvať a vnímať veci ktoré ho postretnú. Tiež nemôžem povedať, že sa mi to, tak ako popisujem aj v živote darí, tiež nervačím a pýtam sa: „Do pekla, prečo zrovna ja ??“, ale snažím sa ten princíp prijať, má svoju logiku !

 Takže späť k môjmu príbehu, ako sa vraví s jedlom rastie chuť a ja som bol oslovený ďalšou pracovnou ponukou zamestnávateľom veľkolepého mena, ktorý mi zdvojnásobil platobné podmienky čomu som naozaj nevedel odolať. Môj mozog začal šrotovať... dvojnásobná mesačná pláca, síce je tu riziko skúšobná doba a tak, ale predsa odsedím si rovnaký čas na zadku a dostanem dvojnásobok.. do pekla prečo nie, nebuď hlúpi: „ Choď do toho“...  Tak som sa rozhodol, nehľadiac na rozdiely kultúr medzi americkou a japonskou spoločnosťou  (nový zamestnávateľ bola americká spoločnosť), dohodol som sa !

Rozdiely, ktoré ako som neskôr zistil sú celkom podstatné pri výbere zamestnávateľa a ak by ste raz robili takúto voľbu neignorujte ich. Američania ako isto tušíte sú výbojnejší a hladný po peniazoch. Robia okolo vecí väčší humbuk ako v skutočnosti je potrebné a volajú to marketing. Zatiaľ čo Japonci sú obozretnejší, skúmajú každý krok a premyslia každú akciu sto krát než sa do nej skutočne pustia. V krátkosti keď to zhrniem Japonci si všetko prepočítajú a postupujú obozretnými krôčikmi ako gejša našľapujúc v úzkom kimone, nikomu nedôverujú a radšej si mincu milión krát otočia v ruke pokiaľ sa rozhodnú investovať. Naproti tomu Američania sa vrhnú do biznisu s maximálnom pompou, nevravím že nekalkulujú, ale zameriavajú sa na obchod, marketing a na to ako predať. Všade sa vytasia stým širokým úsmevom sľubujúci komfort západu, doláre a úspech.

 Z mojich ciest do Ameriky, kde som mal možnosť navštíviť mesto New York a Washington som si neskôr svoju domnienku o Amerike potvrdil. Nikde viac na svete kde lesk mrakodrapov a prepych západu (pretože pre mňa počas socializmu bola Amerika  Brandon Walsh zo seriálu Beverly Hills 902 10) sľubujúci nový život som sa už nestretol s takým kontrastom ako v Amerike. Lesk a krása bulvárov z mojich obľúbených seriálov bol preč a stál som na pochmúrnej ošumelej stanici metra z Kennedyho letiska obkolesený skupinou Afroameričanov a Portorikáncov v kapucniach o ktorých som nevedel čo si mám myslieť a rozhodne žiaden z nich Brandona ani Barbie nepripomínal.

Nechcem v tomto príbehu nijakú krajinu kritizovať iba chcem popísať pocity a momenty, ktoré na mňa zanechali dojem. Američania boli napriek výstrednému vzhľadu veľmi priateľský a ochotný pomôcť, keď som sa pýtal na cestu alebo potreboval inak poradiť, ale v žiadnom prípade neočakávajte manekýnov z plagátu, ale normálnych upachtených občanov ako všade inde na svete.

V každom prípade u nového zamestnávateľa som okamžite vytriezvel, zistil som, že v americkej spoločnosti je zisk a pragmatické myslenie na prvom mieste čo znamenalo že v prípade ak zastúpenie spoločnosti neprináša v nejakej krajine plánovaný výnos, Američania zatiahnu ručnú brzdu, predajú čo majú a zamerajú sa na trh v krajinách kde to pre nich finančný zmysel dáva !

 A tak krátko po mojom nástupe som dostal informáciu, že môj zamestnávateľ zvažuje svoje ďalšie pôsobenie na Slovenskom trhu a že je celkom možné že zo Slovenska v krátkom čase odíde. Nechali sa nás ešte chvíľku vytrápiť s prísľubom možného zamestnania v novej spoločnosti, ktorá americkú spoločnosť kupovala, ale viac menej bez úspechu. Dohodnutý obchod a prechod do inej spoločnosti sa pre mňa nekonal a tak som ostal na úrade práce s pocitom sklamania, ale odhodlaný bojovať ďalej s nepriazňou osudu a čohokoľvek čo mi život ešte prichystá.

 Samozrejme sa musím pochváliť ešte s jedným sprievodným faktom, ktorý spôsobilo moje nové zamestnanie a vyšší príjem. Nástup do americkej spoločnosti som oslávil tak, že som celú rodinu presťahoval z trojizbového bytu v obyčajnom paneláku do veľkého bytu v novostavbe na ktorú som si vzal hypotéku a uviazal som splácaniu banke najmenej do mojej šesťdesiat päťky.

Proste som sa nechal zlákať väčším príjmom a prihodil vyššiu kartu v hre kde ide hlavne o základný jednoduchý fakt, že moderná spoločnosť profituje z toho, že nás učí byť súťaživými, ctižiadostivými a „Inými ako ostatný!“ V skutočnosti z nás vychováva poslušné ovce, ktoré fungujú na princípe vyvolávania neustále novej potreby a zvyšovania nákladov, takže väčšinou všetko čo zarobíte si v skutočnosti ani nežijete. Dobré vyťahovače peňazí sú pre marketérov napríklad Vianoce... musíte každého obdarovať darčekom... tak bežte nakupovať(Ježiško keby videl čo sme spravili z Vianoc by iste hodil šabľu) a nezabudnite na Valentína, šibačku a samozrejme Deň matiek... ale hlavne nakupujte ! Tak isto reklamy majú jediný zmysel ktorým je vyvolanie potreby, kľudne si sedíte doma a ani ste netušili, že niečo potrebujete a zrazu: „božeeé veď vy nemáte ten nový smartphone a sused ho už iste má !“ a „ ďalší nový balík služieb od Eurotelu,!! a neperiete prádlo v tej správne voňavej aviváži !!!... ako vôbec môžete takto žiť ??“ No a systém je samozrejme dokonalý, nemáte prachy … nič ľahšie však už je tu naporúdzi rýchla pôžička bez navýšenia a poplatku... no a stačí iba občiansky preukaz a všetko to je vaše ! No a tak nejak si kupujeme náš dokonalý svet, ale šťastie a slobodu asi ťažko. 

No a ešte nesmiem zabudnúť, že nástroje systému sú dokonalé napríklad bezkontaktné karty tak obľúbené a možnosti platby mobilom, dokonca aj výber z bankomatu cez mobil a ak si tento príbeh budete čítať neskoršie iste už budú ďalšie spôsoby na svete, ktoré nám „uľahčia“ život. Podľa mňa je jediný dôvod zjednodušenie prístupu k financiám zvýšiť bez myšlienkovité míňanie peňazí, keď je to také jednoduché, proste viac míňame a udržujeme kolobeh konzumného molochu.

Takže aj ja som si vzal hypotéku mal som na starosti rodinu, zahŕňajúc manželku na materskej dovolenke plus dve malé dcérky a zároveň som prišiel ako sa hovorí o zdroj pravidelného príjmu... poviem vám perfektná bilancia....., ale to ešte nebol ani zďaleka koniec !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?